Dnes som sa rozhodla pre také menšie ale úprimné zamyslenie, úvahu, komentár alebo akokoľvek to nazveme. Rozmýšľala som, že sem budem pridávať nejaké náhodné témy, ktoré ma budú v tej chvíli trápiť. Takže tu je prvý fragment zo zbierky "Prekvapivé zamyslenia":
-The one, who adores parnasism
fails the true ability
to
understand what art is.-
U
|
menie pre umenie.
Tvorba dodržiavajúca presný koncept, línie, prekvitajúca perfekcionistickou
krásou. Pohľad, ktorý vyrazí dych a núti sa nás zamyslieť ako dokázal autor
stvoriť takýto skvost. Ako, je možno prvotný výraz, ktorý použijeme. Proces
tvorenie nás v skutočnosti nezaujíma až natoľko ako dôvod. Vtedy
nasleduje, prečo. Nuž, tu už nastáva problém. Neexistuje žiadne „prečo“.
V
|
čom spočíva umenie? V prvom
rade apelujem na potrebu umenia nie len z hľadiska umelca, no
i pospolitého ľudu. Nemienim teda hľadať poučky z učebníc. Mienim
poukázať na jednoduchosť v podobe vlastného pocitu, emócie, intuície.
Tromi substantívami vykresľujem význam umenia. Substantívami, ktoré nenájdeme
v slovníku parnasistu, hľadača dokonalosti vonkajšej formy. Čo už môže mať
vyumelkovaná, vonkajšia nádhera spoločné s ozajstným vnemom? Očividne,
alebo lepšie povedané, citeľne málo. Ako sa môžu snažiť podať niečo, čomu sami
nerozumejú? Veď to je obyčajné vytváranie chaosu, ktorý tvorí opätovný chaos a
dezinformáciu. Kam vymizla katarzia, súcit? Ako sa človek môže duchovne očistiť
niečim bez akéhokoľvek ducha? Parnasizmus pokladám za prejav povrchnosti
a duševnej malomyseľnosti človeka, za potrebu vymýšľať niečo nezmyselné
a bezduché pre krátkodobé uspokojenie zmyslov. Vyslovujem bravo tomuto
balamuteniu maskovanému v brokátových šatách.
U
|
melec žije, trpí,
raduje sa, sníva. Každý, čo i len nepatrný záchvev jeho vnútorného bytia
by sa teda mal odrážať v jeho tvorbe. On nemôže byť zviazaný presnosťou
akejkoľvek normy a formy. Sloboda vpísania svojich myšlienok dáva dielu
výnimočnosť, jedinečnosť. Vtedy má umenie svoju významovú funkciu
stopercentne naplnenú. Dielo nie je len o bezchybnosti, a brilantnosti.
Je o utrpení, bolesti, špine, páde, slabosti. Radostiach
i strastiach, ktorými je možné priblížiť sa publiku. Nedokonalá krehkosť
dáva punc majstrovstva, tvorí zárodok skvostu. Spoločné prepojenie
s recipientom pokladám za úplný vrchol, za Parnas vo svojom pravom zmysle
slova. Rozumieť tomu čo je prijímané, podať odozvu, dať materiálnemu statku
zmysel. Umenie žije len ak stojí za to byť pochopené, mať svoj účel. Vtedy
nadobúda skutočnú, imateriálnu hodnotu.
Komentáre
Zverejnenie komentára